"V roku 2019 sme zistili, že firma, ktorá vykonáva ťažbu v banskej
prevádzke a predaj zlata v nej tvorí viac ako 90 % jej tržieb, deklaruje
namiesto ťažby zlatej rudy ťažbu tzv. polymetalických rúd. Navyše, si
na to uplatňovala výnimku z nariadenia vlády, ktorá namiesto
päťpercentnej sadzby úhrady umožňovala sadzbu len 0,1 percenta,"
uviedol Galek. Bývalé vedenie rezortu vtedy iniciovalo kontrolu platieb
úhrad za vyťažený nerast a za roky 2016 až 2020 vyrubilo nedoplatok 1,7
milióna eur.
Vláda v nariadení zmenila text prílohy, ktorou sa stanovuje sadzba
platby za vyťažené nerasty. Namiesto aktuálnej špecifikácie o úhrade za
rudy zlata a striebra vyhláška po novom hovorí o nerastoch, z ktorých
možno priemyselne vyrábať kovy, a to aj kovy zlato alebo striebro.
Legislatíva tak rozšírila povinnosť platiť zvýšenú sadzbu vo výške 5 %
aj za zmesi nerastov s podielom týchto drahých kovov. Ostatné rudy, z
ktorých je možné vyrábať kovy, sú zaťažené sadzbou 2 %.
Úhrada za vydobyté nerasty sa vypočíta ako súčin podielu nákladov na
dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie výrobkov z
vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z
vydobytých nerastov a sadzby úhrady.